Téma mesiaca: Žiarlivosť

Vzťah a dôvera je asi najčastejšia kombinácia slov, ktorá figuruje v konštalácii so slovom láska, či vzťah. O tom, že vzťah má byť založený na dôvere, aby mohol fungovať, bolo písané už veľa, no čo sa stane, keď niekto tú dôveru zneužíva, poprípade vôbec neverí?

Keď som pátral po dôvodoch, prečo niektoré ženy dokážu ovládať svoju žiarlivosť a niektoré nie, dospel som k záverom, ktoré asi pozná každý – zlé skúsenosti z predošlých vzťahov, prípadne strach zo straty človeka, ktorého dlho hľadali.

Popri pátraní k tejto téme som však našiel omnoho viac, ako by som možno sám chcel vedieť, či nebodaj sám vedel. Zistil som totiž, že i keď ženy tvrdo hovoria o tom, že vzťahy bez dôvery nemajú význam, držia sa ich zubami nechtami, len aby zostali s človekom, ktorého milujú.

Svojmu priateľovi verím, pretože viem, že ma miluje, no sústavne je obklopený ženami, ktorým sa veriť nedá. Napísala jedna z oslovených báb, ktorá má 4 ročný vzťah, v ktorom prežili i krušné chvíle so svojím priateľom. Rado chodieval po rôznych podnikoch a živil sa predajom rezaných ruží. Často som nachádzala rôzne čísla popísané na podpivníkoch a servítkach z podnikov, čo dosť naštrbilo moju dôveru, no aj napriek tomu verím, že by nebol schopný ma podviesť. Pokračovala diskusia o nevere, dôvere a žiarlivosti. Keď som sa však spýtal na prejavy žiarlivosti, zostalo trošku dlhšie ticho.

Hystéria, krik a nakoniec plač

Sám zo svojho života viem, ako vyzerá taký bežný žiarlivostný scenár. Hra na urazenú, neskôr na podráždenú z čoho nakoniec vypukne hádka, krik a nakoniec slzy o tom, že ju to mrzí a že ona ho nechce stratiť.

Pamätám si, že som vždy zostala zarazená a čakala som, či mi to vysvetli sám. Keď sa nemal do reči, dupla som si a zistila som všetko, čo som chcela i to, čo som nechcela. Jeden večer sa vrátil a nezdalo sa mi, ako sa správa. Nedalo mi to a keď sa sprchoval, pozrela som sa mu na mobil. Volal na jedno z tých čísel, čo mal písané na lístočku. Dozvedela som sa, že sa s jedno z tých dotyčných stretáva. Bol to koniec. Koniec mojej bezhlavej dôvery.

Aj to sa stáva – keď niekto sklame dôveru človeka, čo je výsledkom väčšiny problémov vo vzťahoch. Z opýtaných žien, dievčat mi asi polovica odpovedala, že neverí priateľovi na 100% práve vďaka podobnej skúsenosti, kedy sa “popálila” na tom, že bezhlavo dôverovala.

Nedokážem znášať tvoje “sliedenie”

Čo je ale problémom? Väčšina mužov  a chalanov je vo svojej podstate (a to nechcem nikoho ospravedlňovať) ťahaná svojou pudovou a rodovou vlastnosťou lovca. Vidí objekt, ktorý ho zaujme a “musí” vyskúšať, či je dosiahnuteľný a do akej miery. Na druhej strane však potrebujú mať niekoho, s kým dokážu otvorene hovoriť o všetkom, teda aj o tom, čo kde videli, počuli a čo sa im páči či nepáči.

Partnerka, ktorá preveruje každý jeden krok svojho partnera už nie je partnerkou ako skôr ďalším lovcom “ohrozujúcim” postavenie prvého lovca – muža. Vtedy muži zaujímajú svoju obrannú polohu, kedy sa radšej uzatvoria do seba a začnú si žiť svoj vnútorný život, čím začnú potláčať svoje city voči svojej partnerke.

Pamätám si, keď mi moja babulka po prvý krát povedala, že sa jej nepáči, ako okolo mňa poletujú baby. Vtedy som jej vysvetlil, že poletovať môžu, veď ja mám ju a oni jej môžu akurát tak závidieť, že to má brať tak, že ona sa môže “pýšiť” tým, že ONA ma má a oni nie. Vydržalo jej to možno týždeň a začali sa hádky.

Držať stranu chlapom len z titulu, že aj ja som chlap by bolo asi blbé a veľmi rýchlo by ma čitateľky ukameňovali, no faktom zostáva, že väčšina chlapov sa teší akejkoľvek pozornosti ďalších žien. Na jednej strane mu to zvyšuje jeho ego a na druhej to hladká jeho túžbu po uznaní a obdive. Poviete si, že na tom nie je nič zlé? Kiež by!

Nenávidela som, keď mi do očí tvrdil, že ma miluje a jeho oči poletovali po celej miestnosti a sledovali každú krátku sukňu.

Po tejto vete mi trošku zmrzol úsmev na perách, pretože som si spomenul na staré dobré časy, kedy som so svojou partiou prelietal diskotéky a robil som presne to, čo spomínala dotyčná. Objímal som vtedy svoju “novú” priateľku a pritom som stihol sledovať miestnosť a dávať signály svojmu “single” kamarátovi.

Na koho strane stáť?

Dávať za pravdu jednej či druhej strane je hlúposť, no nechám to otvorené, aby ste sa mohli vyjadriť k tejto téme aj vy. Z môjho hladiska by som však povedal, že: nedôvera je dôvodom na prehodnotenie vzťahu, no na druhej strane, ťahať si do nového vzťahu “mindráky” zo svojich EX známostí tiež nie je košér riešenie…

Čo si o tom myslíte vy?