Volám sa Bond, James Bond

Šarmantný chlapík príde ku baru. Prisadne si k najväčšej kráske, jemne sa usmeje a hovorí: „Bond, James Bond.“ „Off, F*ck off!“

Treťou formou zoznámenia je to osobné. Poďme si rozobrať, aké príležitosti nám poskytuje denný a nočný život, ako sa dajú rozpoznať sympatie u druhého pohlavia a v neposlednom rade, ako vlastne začať rozhovor s vybranou osôbkou…

Možnosť stretnúť toho druhého sa začína zatvorením bytových či domových dverí. Avšak priznajme si, že pokiaľ nie sme čerstvými „prisťahovalcami“, tak je to veľmi nepravdepodobné. Na druhej strane, komunikácia je v tomto prípade trochu uľahčená, teda pre mňa osobne je oveľa ľahšie osloviť kočku vo vlastnom dome, ako napríklad na zastávke či v autobuse. Na verejnosti by som k prvému kroku potreboval asi dve veci: viditeľné sympatie z druhej strany a nejakú zámienku na komunikáciu. Ale keďže nepatrím k hezounom ani svalovcom, prichádzajú sympatie na opačnej strane trochu neskôr. Takže túto možnosť zoznámenia pokladám za mierne utopickú. Čo myslíš, dia, aké nadviazania konverzácie by boli pre Teba vhodné napríklad na zastávke? Alebo by si sa Ty odvážila prvá?

Nuž phil, som dosť otvorená náhodnej konverzácii, ak je mi človek sympatický a niekedy stačí úsmev, aby bol. Na zastávke sa ma ľudia (muži i ženy) obvykle pýtajú na čas či odchod, príchod autobusov, a to dosť často. Čo je celkom nevtieravé a myslím, že to môže byť aj celkom fajn začiatok pre nadviazanie rozhovoru. A nielen to, ľudia mi rozprávajú o sebe, o svojich starostiach, úspechoch a občas netuším, prečo si vyberú práve mňa. Po úvodnej otázke, ktorá časom vyznie ako zbytočná, je fajn, ak Vás človek dokáže rozosmiať, napr. príjemnou príhodou, vtipom. Podľa toho, ako žena na otázku odpovie (s úsmevom či bez), sa dá odhadnúť, či je naklonená ďalšej otázke alebo nie, akú má náladu. Aj keď dojem z prvej odpovede vôbec nič nemusí znamenať. No ak baba neodpovedá alebo dlhšie odpovedá stroho, bez úsmevu, jednoslovne či vôbec, je jasné, že s dotyčným nechce nič mať. A treba si dávať pozor aj na to, aby tie ďalšie otázky či odpovede neboli príliš obscénne, vulgárne či násilné. A či som niekoho už oslovila prvá? Myslím, že nie, zatiaľ som nemala dôvod, (pokiaľ som sa nepýtala na cestu), skôr sa rada usmejem, odpoviem a pokračujem v rozhovore, ak sa mi a aj tomu druhému chce. Ale raz som sa s jedným chalanom na zastávke zoznámila, teda skôr on so mnou, pýtal sa na bus a potom sme spolu cestovali asi trištvrte hodinku. Bolo to príjemné a bezprostredné zoznamovanie a rozprávanie, aj keď sme boli v tom čase obaja zadaní a nič to neznamenalo. Ach, ale bol to pekný mladý muž .

Práca (či škola pre študentov) je u mňa jedným z najvážnejších kandidátov na miesto zoznámenia. Čím väčšia, respektíve otvorenejšia pre verejnosť, tým sa šance zvyšujú. Ranné kafé v kuchynke, obchodná návšteva u kolegu či obed v jedálni… Možno sa neoslovíte hneď na prvýkrát, ja osobne dávam tiež prednosť oťukaniu pohľadmi pri prvých stretnutiach, poinformujem sa na meno a nejaké bližšie údaje (napríklad tá o aktuálnej zadanosti sa vcelku hodí ). Potom je začiatok konverzácie ľahší, prípadne k zoznámeniu dopomôže super kolega a ľaľa, môže pokračovať oťukávanie v ďalšej dimenzii…

Kolektív, v ktorom sa nachádzam ja, nie je až taký početný, no o to príjemnejšie sú rozhovory a posedenia v meste na terase, pri pivku či kofole. Ale v celej budove je nespočetné množstvo možností a zaujímavých objektov, s ktorými možno nadviazať rozhovor. Ja som skoro vždy stála v roli dohadzovača a sprostedkovateľky, čo už, keď mám za kamarátky samé nádherné ženy alebo v roli zabávača, ktorý má vždy čo povedať a dokáže udržiavať spoločnosť v dobrej nálade. Samozrejme aj mne robí radosť, keď sa niekto dobre cíti, takže no problem. A zoznamovanie ide potom ako po masle.

Po škole či práci (okrem už spomínanej MHD či stretnutí na ulici) môže nastať vhodný okamih napríklad v obchode, keď máš konečne voľný čas a ideš sa prevetrať do nákupného centra, či len nakúpiť nutnosti v blízkej samoobsluhe. Aj vtedy u mňa platí, že som oveľa zhovorčivejší, keď sa naskytne očividná zámienka na konverzáciu… so zamestnankyňami obchodov či služieb je to bez debaty najľahšie, ale možnosti vidím aj v ľuďoch zúfalých či bláznivo veselých (vtedy tento ošiaľ nakazí aj mňa). Prípadne začať toto šialenstvo od seba, ja som napríklad oveľa viac crazy v spoločnosti priateľov, a zároveň to funguje ako stimulátor pre odvahu.

Presne to som mala na mysli! V dobrej nálade a spoločnosti priateľov je všetko ľahšie. Tiež som oveľa uvoľnenejšia a cítim sa bezpečnejšie, ak som v kruhu ľudí, ktorých poznám. A čo bez ľudí, ktorí Vám dodajú odvahu? Určite je to ťažšie, ale napríklad úprimne venovaný kompliment vždy poteší. Mala som slúchatka v ušiach a psík jedného pána sa o mňa akosi príliš zaujímal, a on neváhal a venoval mi asi dlhšie strážený kompliment, keďže ma stretáva častejšie. Možno je to divné, ale ak sa mi niečo na niekom páči, premýšľam, ako mu to povedať. No komplimenty sa mi ľahšie hovoria ženám (napr. predavačkám) ako mužom, aj keď naposledy som pochválila jedného čašníka v kaviarni, bol proste neskutočne starostlivý a bola som nadšená z toho, ako sa staral o naše pohodlie. Asi nie som zvyknutá na to, aby ma obsluhoval muž. On potom nemal problém opýtať sa, aká sme partia, odkiaľ sme a v ktorom ročníku, a kým som mu najskôr vykala, on bol až príliš dôverný a priateľský, ale aj to sa mi na ňom páčilo, jednoducho príjemný muž.

Poslednou možnosťou, avšak len v slede dňa, je večerný program (kaviareň, disco či koncert). Odporúčam aj miesta, kde je kontakt s opačným pohlavím nevyhnutný, napríklad tanečná škola. Pri diskotékach a koncertoch sa dajú dokonca vcelku rýchlo zistiť sympatie tancovaním telo na telo, avšak ja uprednostňujem najprv oslovenie a začatie slovnej konverzácie. Nie každej kočke je príjemné tancovať hneď s cudzím chalanom natesno, niektoré majú radšej postupné dobývanie svojej osôbky.

Ja patrím k tým ženám, ktorým také tesné tancovanie nie je príliš príjemné, vysvetľovať prečo, by bolo na dlhšie. Ale milujem tanec a baví ma tancovať s niekým voľnejšie. Aj takto sa dajú získať sympatie, najmä, ak sú muži pri tancovaní hraví a zábavní. Že to tak neviete a ste drevá? Tak na to na parkete okamžite zabudnite, zaujmú ma ľudia, ktorí ma dokážu rozosmiať, nechcite vedieť, ako tancuje môj mužíček . A ak sú citeľné sympatie na parkete (dá sa to zariadiť aj opačne, najskôr parket, potom rozhovor), nie je až také ťažké nadviazať rozhovor, pochváliť tancovanie napr. aj gestami a pozvať babu na drink. Aj keď sú ženy, ktoré drinky nechcú. No postupné dobývanie ženskej osôbky znie veľmi dobre, tiež by som ho uprednostnila.

Deň aj noc sa nám končia, asi vynecháme stretnutie v spoločensky unavenom stave a spoľahneme sa, že sa Ti podarilo nájsť toho druhého už v predošlých hodinách, alebo si počkáš na dospatie ťažkej noci a budeš pokračovať v hľadaní až na ďalší den. Dobrú noc…