Pamätám si ho ako veselého chalana, čo všetkým okolo seba rozdával len radosť. Pomáhal všade, kde sa dalo a nemal problém odovzdať aj to posledné, čo mal. Prečo minulý čas? V čase sviatkov si vždy spomeniem na jeho príbeh, ktorý ma celým rokom poháňa a učí byť lepšou.
V dobe, keď som ho poznala mal asi tak do 25 rokov. Bol mladý, veselý a všade, kde sa zjavil, bola vždy dobrá nálada. Bol neskutočne charizmatickým typom, pričom ľudia nemali nikdy problém odbúrať pri ňom akékoľvek zábrany, ktoré v sebe mali. Možno to robil ten jeho večne detský pohľad a možno to bolo tým, ako sa vedel s ľuďmi rozprávať, ako im načúval a ako im vždy vedel dať odpoveď, ktorú potrebovali počuť, aby sa im svet zlepšil a bol opäť krásny.
Pamätám si, ako mi vždy poradil, keď som nevedela čo mám robiť so svojími priateľmi. Vždy som s ním každého jedného pookukávala a vždy mi presne povedal, čo je to za typ človeka a čo ma s ním čaká. Ak si myslíte, že som vždy dala na jeho rady, tak sa mýlite, presne tak, ako som sa mýlila vždy aj ja. Nespočetne veľa krát som si hovorila, keby som ho vtedy počula, ušetrila by som sa toho či onoho, čo mi v podstate on sám vždy na začiatku povedal. Ale poznáte to. Každý sa rád učí na chybách, len ten, kto je múdri sa učí na chybách druhých. My ostatní sa učíme na vlastných.
Jedného dňa za mnou prišiel, pretože mal pocit, že bude správne, keď bude pri mne. Nerozumela som tomu, no ako priateľa a kamaráta som ho nemohla len tak vykopnúť. Strávili sme spolu celý večer a len tak sme sedeli a popíjali nejaké vínko čo priniesol. Povedal mi, že nám to bude treba, pretože nie je nič lepšie, ako keď sa človek odpúta od bežných dní a urobí niečo, čo už dlho neurobil. Keď to povedal, automaticky som reagovala ako by možno reagovala každá z nás a povedala som mu, že ak si myslí, že mu to pomôže k mojím nohavičkám, tak je na omyle, ale zasa som bola na omyle ja. V tú noc som mala telefonát z nemocnice, kde ležal môj vážne chorý dedko, čo ma vychovával namiesto môjho otca, čo opustil matku. Milovala som ho, akoby mi bol otcom. Zomrel. Až vtedy som pochopila, prečo prišiel, prečo doniesol víno a prečo som bola z tej informácie kľudná. Všetci sme vedeli, že to jedného dňa príde. Je to údel nás všetkých. On však vedel, že ak by som sa neuvoľnila vínom, zobrala by som to úplne inak a správala by som sa hystericky, čo by tak či onak skončilo tým, že by som zavolala jemu, či môže prísť.
V ten večer som mu volala a povedala som mu, že sa ospravedlňujem, že som si myslela, že mi chce robiť nejaké neslušné návrhy. On sa iba zasmial, povedla, že vedel, že to pochopím a že ak budem potrebovať, bude tu pre mňa. Poďakovala som, zložila a rozplakala som sa.
Prečo sa ale moje sviatky spájajú so smútkom? Bol to presne tento predsviatočný čas, kedy on opäť prišiel, opäť s flaškou vína a s jemne pokriveným úsmevom. Spýtala som sa ho, či ho niečo trápi, alebo či sa mám ja opäť opiť, aby som zvládla ťažkú noc. S humorom jemu svojským mi povedal, že táto noc bude určite ťažká, pretože teraz prišiel s vínom, aby sa mi dostal do nohavičiek. Obaja sme sa tomu zasmiali a aj keď som tomu neverila, skutočne sme sa spolu pomilovali. Ráno mi povedal, že po mne vždy túžil, že vždy robil všetko pre to, aby som mala veci v živote jednoduhšie ale že všetko to, čo sa okolo nás deje má svoj zmysel. Áno, malo. Povedal mi, že táto noc bude ťažká pre nás oboch, pretože obaja si niečo odnesieme.
Ja som si odniesla krásneho synčeka, ktorý dostal po svojom oteckovi meno a on? On si vzal svoje prvé a posledné milovanie s osobou, ktorú celý život tajne miloval. Na štedrý večer mi zavolal, zaželal mi krásne sviatky a rozlúčil sa. Vedel to celú dobu. Poznal čas nás všetkých a aj ten svoj. Vedel, že nás opustí a nikomu to nedal celú tú dobu ani len vedieť. Od svojich 20-tich mu diagnostikovali zhubný nádor, ktorý nebol operabilný a nebola žiadna šanca, ako sa ho zbaviť. Postupne strácal pamäť a všetky ostatné schopnosti, ktoré mal.
Dodnes si ho pamätám ako stojí vo dverách s flaškou vína, s pokrčeným úsmevom a vtipom na perách. “Dnes sa ti dostanem do nohavičiek”.
Leave a comment