Milovala som dlhé služobné cesty, kedy som mohla niekam vypadnúť a spoznávať tak nové časti nášho krásneho Slovenska. Naposledy som však spoznávala aj niečo viac, ako len krásu prírody, či architektúry našich predkov.Bola som na služobnej ceste, aby som si poriadne pozrela miesta, kde by sme sa mali s jednou z nami zastupovaných kapiel vybrať na turné. Prešla som vtedy množstvo miest a každé malo svoje osobité kúzlo. Najviac si však pamätám na východné slovensko, kde som narazila na svoju starú známosť.
Bolo to veľmi nečakané stretnutie, ktoré sa odohralo v hoteli, kde sme – ako sme zistili neskôr – boli obaja ubytovaní. Išla som vtedy na pracovnú večeru. Mala byť priamo v hotelovej reštaurácii, nakoľko to bolo asi jediné miesto, ktoré som v danom meste poznala. Mala som sa stretnúť so zástupcom mesta, ktorý má na starosti kultúru v danej oblasti a na moje prekvapenie to bol práve jeden z mojich spolužiakov.
Nikdy by mi nenapadlo, že sa človek môže tak neskutočne zmeniť, hlavne keď má dobrú prácu, dostatok financií a očividne aj vôľu zmeniť sa. Juraja som poznala ako vždy tichú a utlačovanú guličku, ktorá trpela všetky možné druhy šikany pre svoju nadváhu. Bola som prekvapená, keď sa predo mnou objavil s vyšportovanou figúrou, ktorá bola tak neskutočne dobre zakrytá elegantným oblekom. Nebola a ani teraz som si nie istá značkou, ale strih mi pripomínal Versaceho. O to ale nejde.
Večera prebiehala veľmi uvoľnene, miestami som mala pocit, že okolo nás neexistuje nič, len my dvaja a prázdny priestor. Stratila som sa v jeho hlbokých hnedých očiach, ktoré mu miestami utekali do môjho dekoltu, no to som radšej ignorovala, pretože aj ja som si niekedy uletela v myšlienkach na to, ako to asi vyzerá pod tým oblekom, keď už teraz vidno, že je z neho úplne iný typ muža.
Čas letel a spolu s ním sa nám podarilo zlikvidovať aj jednu celú fľašku vína. Dohodli sme sa na presných dátumoch a rozlúčili sme sa ako najlepší priatelia. Ja som šla hore do svojej izby a on išiel niekam von. Myslela som si, že ide domov, no nebolo to tak. Išiel si von zapáliť, nakoľko v reštaurácii to nebolo možné. Nakoľko som ráno hneď odchádzala a nechcela som sa zdržiavať, napadlo mi, že by som vybehla dolu na recepciu, že by som vyrovnala účet, aby som ráno mohla rovno zmiznúť a mať od všetkého pokoj. Zišla som dolu, vyplatila som účet a šla som späť do izby.
Teda. Aby som povedala pravdu, chcela som ísť späť do izby, ale na mojej chodbe som narazila na Ďuriho. Stál pri dverách izby, čo bola rovno oproti mne a odomykal. Ako vchádzal do izby, zbadal ma a tak sa zastavil. Spýtal sa ma, čo tam robím a že či ho sledujem, tak som mu s humorom odpovedala, že jasné, že ho sledujem, že šak ako inak by to asi tak mohlo byť. Pozval ma k sebe do izby, že má ešte nejakú fľašu u seba na izbe a že by bol veľmi nerád, keby ju musel stiahnuť sám. Pôvodne s ním mal prísť aj kolega, ale ten ochorel a tak zostal sám.
Nedalo mi to a vedela som, že sama by som na izbe nerobila nič iné ako zapla telku a čakala na to, kedy zaspím. Takto som mohla to čakanie aspoň nejako inak zabiť. Juraj si dal dolu sako aj košeľu a zostalo mu len veľmi tesné tričko, ktoré opisovalo celú jeho vrchnú časť. Zrazu som videla každý obrys jeho svalstva a nejako (asi vďaka vínu) som popustila uzdu svojej fantázii. Predstavila som si, aký má asi tak zadok, keď sa mu podarilo telo dostať do takejto formy. Určite to všetko ide ruka v ruke ako u nás.
Otvorili sme fľašku a začali sme spomínať na všetko, čo bolo na škole a na to, aké sme tam mali lásky. On sa priznal, že jeho veľkou platonickou láskou som bola ja a ja som sa prvý krát zachvela v zimomriavkach, že čo ak to ešte stále trvá. Obaja sme sa zhodli na tom, že by bolo fajn, keby si niekto z nás dal studenú sprchu a tak si Ďuri odskočil.
Všetky ženy mi isto dajú za pravdu, že sa radi pozrieme na pekný pevný zadok a priznám sa aj ja, že mi uletel pohľad keď odchádzal do kúpeľky. Škoda, že mal na sebe uterák a nič som nevidela. Možno to bola moja zvedavosť, možno hladina alkoholu, ktorá sa dostala do mojej krvi a možno to bola chuť na nejaké dobrodružstvo, že som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť priamo do kúpeľne. Dodnes počujem to kvílenie dverí, ktoré ma prezradilo.
Juraj poodhrnul záves, usmial sa a úplne reflexne sa ma spýtal, či sa chcem pridať. Dnes už viem, že to bol aj alkohol a aj zvedavosť, čo ma prinútili spýtať sa ho, či by ma v tej veľkej vani chcel. Odpoveď nedala na seba dlho čakať a bola veľmi jasná. Ešte dnes si pamätám presnú odpoveď – “Vieš, že prvá láska je len jedna? A vieš, že sa to týka aj tých platonických?”
Zhodila som večerné šaty, svoju podprsenku aj s nohavičkami a vliezla som k nemu. Pomaly a úplne opatrne vzal hubku a začal umývať moje nahé telo. Celú ma to dostalo. Tú noc si budem ešte dlho pamätať a ešte dlhšie sa budem chvieť pri myšlienke ako sa jeho telo ponorilo do môjho…
Leave a comment