Príbehy

Je to jeden z tých úžasných večerov, kedy neviete či radšej spať alebo tupo pozerať telku v nádeji, že možno pričinením vesmíru predsa len objavíte program, ktorý vám umožní prestať sa vnútorne zožierať alebo vás nesvrbí ruka na ovládači s nutkavou potrebou čo najrýchlejšie prepnúť, nech aspoň tie posledné zvyšky zdravého rozumu prežijú.

Jerremy sa dlhú dobu odhodlával, či sa má alebo nemá vydať na výpravu smerom k svojej krásnej snovej “víle”. Kým sa k tomu odhodlal, dostavil sa k nej jej partner, ktorý ju celý večer doprevádzal a Jerremy sa nezmohol na nič viac ako na sledovanie celej situácie z diaľky.

Zažil to už možno každý. Každý sa raz stal svedkom, prípadne rovno aktérom niečoho, čomu sa hovorí “nevera”. Niečoho, čo si vie len málo ľudí predstaviť, že by to dokázali odpustiť a ešte menej ľudí by si vedelo predstaviť, ako taká “odhalená” nevera môže bolieť.

Jerremy bol mladý, nádejný a vo svete známy fotograf. Už od svojho útleho detstva sa snažil hľadať všetko v malinkých útržkoch fotografií, ktoré mu tak dokonale prinášali spomienky na jeho detstvo. Mamu stratil keď sa narodil a vychovával ho jeho otec a otcova mama – Jerremyho babka.

Bratislavou sa už týždeň ťahala zima. Treskúca, nepríjemne sa zarývajúca pod nehty a kožu. Vedel som, že ak budem ešte chvíľu čakať na kolegu, tak určite umrznem. Jediné pozitívum toho čakania bolo, že sme sa dohodli na stretnutí v meste.